Flóra

        Vegetáciu ovplyvňuje blízkosť kotlín a členitosť pohoria, ktorá podporuje horizontálne i vertikálne prenikanie na teplo náročných druhov. Dub zimný (Quercus petraea) dosahuje pri Kremnici hranicu 1100 m.n.m., 230-ročné porasty cera (Quercus cerris) pri Budči sú na hranici jeho areálu. Tu sa vyskytuje aj javor tatársky (Acer tataricus). Dub plsnatý (Quercus pubescens) sa vyskytuje na vápencoch pri Sklenom. Riedke skalnaté porasty duba zimného a cera (Quercentum petraeae-cerris) v rezervácii Boky majú v podraste, najmä na otvorených lesostepiach početné teplomilné druhy a pekné príklady sukcesie. Množstvo plôch zaberá spoločenstvo kostravy padalmatskej (Festucetum pseudodalmaticae). Ekologicky i fytogeograficky dôležitejšie druhy sú kukučka vencová (Lychnis coronaria), hrachor Nissolov (Lathynus nissolia), šalát trváci (Lactuca perennis), ruža najtŕnitejšia (Rosa spinosissima), vzácne tu rastie aj kavýľ pôvabný (Stipa pulcherrima), kosatec trávolistý (Iris graminea), waldsteinia kuklíková (Waldsteinia geoides) a hviezdnatec čemericový (Hacquetia epipactis). Z horských druhov sa pri Hrone vyskytuje zuhačka žľaznatá (Dentaria glandulosa) a čučoriedka brusnica (Vaccinium vitis-idaea). Dolinami nízko zostupuje udatník lesný (Aruncus Silvester) a zemolez čierny (Lonicera nigra). Ryolitové bradlá sú vhodné  pre vývoj submontánnych kyslých dubín a bučín (Luzulo-Fagion). Neutrálne podložie aglomerátov podporuje vznik mezofilných dubovo-hrabových lesov s ostricou chlpatou (Carex pilosa). Najväčšie plochy zaberajú kvetnaté bučiny, ktoré majú na strmších svahoch tendenciu prechodu k bučinám so zubačkou cibuľkonosnou (Dentaria bulbifera). Pralesovité útvary zmiešaného jedľovo-bukového lesa (napr.Badínsky prales) majú chudobnejší bylinný podrast ako pod.lesy na kryštaliniku. Horské druhy vysokých bylín sa vyskytujú pravidelnejšie len pod hlavným hrebeňom. Na Zlatej studni rastie plavúň jedľovitý (Lycopodium sellago) a plavúň sploštený (Lycopodium complanatum). V severnej časti pohoria rastie vzácny tis obyčajný (Taxus Baccata) a na dolomite severovýchodných výbežkov má okrajový výskyt pichliač bezbyľový (Cirsium acaule). Banská činnosť a zakladanie rozptýlených osád prispeli k zníženiu lesnatosti, dnes je v centre pohoria množstvo psicových pasienkov.