Historické, kultúrne a technické pamiatky
Počet kultúrnych a iných pamiatok v Kremnici je 116 a z toho je dokonca 1 národná kultúrna pamiatka. Takýmto počtom sa môže pýšiť iba máloktoré mesto či obec na Slovensku.
Areál mestského hradu
Jeho dominantou je kostol sv. Kataríny, ktorá je zároveň patrónkou mesta. Areál mestského hradu a samotný mestský hrad vznikal postupne od 13. do 15. storočia. Obranný systém areálu spevňovali bašty- severná, západná (malá veža),východná a pravdepodobne aj južná, ktoré pochádzali zo 14. storočia. Teraz poznáme tieto bašty pod názvami severná a južná vstupná veža, hodinová veža a banícka bašta. Celý areál mestského hradu je od roku 1970 národnou kultúrnou pamiatkou.
Neskorogotický kostol sv. Kataríny
Je dominantou mesta a areálu mestského hradu. Prvá písomná zbierka, kde sa kostol spomína pod názvom kostol sv. Kataríny pochádza z roku 1526. Ide o rímsko- katolícky, neskorogotický, dvojloďový kostol z polovice 15. storočia, ktorý prestavali zo staršieho románskeho kostola pôvodom zo 14. storočia. V kostole sú vystavané niektoré cenné diela ako napríklad neskorogotická madona a renesančná krstiteľnica z mramoru, ktoré je možné vidieť na bočnom oltári. V kostole sa taktiež nachádza vzácny orgán, ktorý znie každý rok na festivale Kremnický hradný orgán.
Severná- vstupná brána
Vchod cez bránu do mesta bol lemovaný hlbokou priekopou, ktorá bola preklenutá dreveným gotickým mostom, ktorý bol v neskorších časoch okolo roku 1886 nahradený murovaným. Samotná vstupná veža s bránou pochádzajú zo 14. Storočia a mala 4 podlažia. Na vonkajšej strane pod strechou má otvory, ktoré slúžili ako strieľne a v strede nad vstupom je kamenný smolný nos.
Karner sv. Ondreja
Pochádza z 13. storočia a ide o najstaršiu časť (objekt) hradu. Ide o dvojpodlažnú kruhovú stavbu, ktorá vznikla v neskororománskom a gotickom slohu a ktorá bola pôvodne zasvätená sv. Michalovi. O kaplnke sa zachovala prvá písomná zmienka ako karner až z roku 1506. Bola zachovaná spodná časť karnera s románskou šesťdielnou klenbou. Hornú časť tvoria kamenné prvky z 14. storočia a je v gotickom štýle. V reštaurovanom interiéri sa nachádzajú maľby svätcov a baníkov.
Malá (hodinová) veža
Je zo 14. storočia a nachádza sa na západnej strane areálu. Názov hodinová mala v čase, keď mala na predposlednom podlaží umiestnené hodiny. Skladá sa zo štyroch podlaží, ktoré sú oddelené kamennými rímsami. Vo veži sa teraz nachádzajú barokové zvony.
Vstupné zámocké schodisko a južná veža
Schodisko bolo pristavané v poslednej tretine 18. storočia k staršiemu základu veže. Dnes je schodisko zastrešené a v horných priestoroch sú umiestnené zvony.
Banícka bašta
Na jej východnej strane je polkruhový základ a na jej juhovýchodnej- vonkajšej strane sa nachádza osadený kamenný erb mesta. Bašta bola prestavaná v 15. storočí a s predpokladá sa, že ide o zvyšky kaplnky.
Mincovňa
Ide o komplex budov výrobného a administratívneho charakteru. Miesto bývalej mincovňe bolo známe pod názvom „stará štrekáreň“ a na námestie ju presťahovali roku 1424 a do dnešných čias areál v rokoch 1882, 1889 a 1958 samotný areál pomaličky reštaurovali a rozširovali.
Z historického hľadiska sa kremnická mincovňa môže pýšiť ako jeden z najstarších nepretržite vyrábajúcich podnikov na svete. Samotná mincovňa je úzko spätá s dátumom 17. november 1328, kedy bývalú osadu Kremnica uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou povýšil na slobodné kráľovské mesto a udelil mestu privilégium na prevádzkovanie mincovne. Razili sa tu mince podľa vzoru mincí z Florencie, hovorilo sa im florény a rýdzosť zlata predstavovala 23 karátov.
Známejšie sú však pod názvom Kremnické dukáty. Tento názov vznikol z latinského názvu „ista ducatus“, ktorý bol na obdobnej zlatej minci mesta Benátky. Kremnické dukáty sa vyznačovali rýdzosťou zlata, začo si v stredoveku vyslúžili prirovnanie najtvrdšej meny v strednej Európe. Ďalej sa tu razili ešte aj strieborné groše a malé denáre.
Podľa dochovaných záznamov bolo v Kremnici za celú históriu vyrazených 21,5 milióna kusov mincí a ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov.
Baroková fontána
Barokovú fontánu môžeme nájsť v severnej časti námestia a je podobne ako Socha Immaculaty dielom D. Stanettiho z 18. storočia. Stojí na mieste, kde predtým stála socha Neptúna. Pre nevýrazné archívne podklady sochy bol vytvorený roku 1990-1992 stred fontány.
Banícke domy
Ide o prízemné zrubové alebo kamenné, omietnuté alebo poschodové domy s drevenou pavlačou, ktoré približujú typické ľudové staviteľstvo, aké bolo v 19. a začiatkom 20. storočia.
Typický banícky dom má trojpriestorovú dispozíciu so strednou prechodnou chodbou, pri poschodových domoch bolo možné po schodoch z chodby vystupovať na poschodie a na pavlač. Stropy boli drevené trámové, s horným zákopom. Poschodové banícke domy s pavlačou mali drevené pavlače, ktoré niesli trámy, čo bolo pre banícke domy v okolí Kremnice typickým znakom. Strecha mala sedlový tvar, na štíte ukončený polvalbou, alebo bola celá strecha valbová. Ako krytina sa pôvodne používal drevený šindeľ.
Meštianske domy na námestí
Boli postavené v pôvodnom gotickom slohu a renesančne upravované a prestavané (reštaurované) v 18. a 19. storočí. Ide o doj a trojpodlažné domy. Medzi najvýznamnejšie patria napr. radnica, katolícka fara, mestské múzeum, mincovňa.
Františkánsky kláštor
Je situovaný na dolnej- západnej strane námestia a samotný areál kláštora tvoria kláštor a kostol loretánskej kaplnky a sýpky. Ide o barokový kláštor a kostol sv. Františka z Assisi, ktorý postavili roku 1658 a rozšírili roku 1702. Celý areál kláštora pozostáva zo štyroch krídel, v ktorých uprostred sa nachádza rajský dvor. Samotný kostol má svätyňu orientovanú na západ a ide o jednolodný kostol. V interiéri kostola máme možnosť vidieť diela od A. Schmidta a to hlavný oltár s obrazom sv. Františka z Assisi a obraz Nanebovzatia Panny Márie.
Mórový stĺp so súsoším sv. Trojice
Je dominantou námestia v Kremnici. Ide o barokový morový stĺp, kde pôvodne na tomto mieste stál kamenný stĺp z roku 1711, ktorý neskôr premiestnili do Hornej Vsi. Pôdorys má hlavnú stranu položenú na západ. Morový stĺp tvorí 14 sôch svätých a anjelov v nadživotnej veľkosti. Stĺp začali stavať v rokoch 1765- 1772 sochári Dionýz Stanett, M. Vogerle a po ich smrti bol dokončený T. Mayerom, ktorý bol v tých časoch Vogerleho tovarišom.
Rímsko-katolícky kostol sv. Alžbety vdovy
Prvá písomná zmienka o kostole, ktorý vznikol pri nemocnici je z roku 1393. Ide o gotickú stavbu. Je to jednoloďový kostol s predĺženou svätyňou, kde klenby svätyne majú kamenné rebrá a na troch svorníkoch sú zobrazené znaky. Na prvom je vidieť uhorský znak rodu Anjouovcov, na druhom je vlastný rodový znak Anjouovcov a na poslednom treťom sú prekrížené kladivko a želiezko (čakan a graca). V rokoch 1712- 1713 bola ku kostolu pristavaná veža. Zachovala sa pôvodná baroková krstiteľnica s barokovým figurálnym vekom, vstupný lomený gotický portál do lode kostola.
Evanjelický kostol
Bol postavený spolu s farou v klasicistickom slohu v roku 1824- 1826 na mieste, kde stál predtým drevený kostolík a stará fara z roku 1688. Tak ako ostatné kostoly, tak aj ten má oltárny priestor ukončený v tvare obdĺžnika. Samotný oltár so stĺpcovou architektúrou je z 1. polovice 19. storočia. Na najvyššom vrchole sa nachádza kovaný kríž.
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Ide o gotický kostol, ktorý sa nachádza v obci Kremnické bane v strede Európy. Kostol pochádza z roku 1300 a je významnou sakrálnou pamiatkou. Na mieste, kde je teraz postavený kostol bola v minulosti nemecká románska kaplnka. Kostol radíme medzi národné kultúrne pamiatky. Neďaleko kostola je amfiteáter.
Banské múzeum Kremnica- Štôlňa Andrej
Banské múzeum v Štôlni Andrej ja novou turistickou atrakciou mesta Kremnica. Ide o mladú štôlňu z roku 1982, ktorá vznikla a bola využívaná na prieskum nálezísk zlata. V štôlni Andrej sa môžu turisti stretnúť so starým náradím, akým v minulosti baníci pracovali, ďalej s imitovanými banskými pracoviskami, podmienkami a spôsobom, akým sa v minulosti v tejto štôlni ťažilo zlato.
Celá prehliadka trase štôlni Andrej by svojou náročnosťou nemalo robiť problémy ani deťom. Trasa prehliadky je dlhá 660 m a trvá necelé 2 hodiny. Turistom je momentálne prezentovaná banícka činnosť z období 17., 18. a 20. storočia. Pre návštevníkov je prehliadka fascinujúca aj tým, že si každý návštevník svieti v štôlni sám pomocou svetielka na prilbe, čo dáva inú atmosféru.
Turčekovský vodovod
Je to technická pamiatka z 15. storočia a ide o najvýznamnejšie vodné dielo stredovekej Kremnice, s ktorým dokázali baníci premiestniť (previesť) vodu z povodia rieky Váh do povodia rieky Hron. Celý vodovod má dĺžku skoro 20 km a je skvostom a technickou raritou svojho druhu a času a drží si svoj hospodársky význam do dnešných čias. V súčasnosti sa za pomoci vody z tohto vodovodu vyrába elektrická energia v troch elektrárňach. Jedna z elektrární konkrétne Hydroelektráreň bola uvedená do chodu už roku 1921 a nachádza sa v hĺbke 245 m.