História baníctva

        Vznik a rozvoj baníckej činnosti a tým i mesta Kremnica, bol podmienený v dávnej dobe najmä tektonickými pohybmi a sopečnou činnosťou. Podklad celých Kremnických vrchov tvoria vápence, dolomity a pieskovce, na povrchu prekryté neogénnymi vulkanitmi. Pohorie vznikalo v troch etapách. Pred začatím sopečnej činnosti, alebo súčasne s ňou bol podklad na mnohých miestach roztrieštený mohutnými tektonickými pohybmi. Rozlomené kryhy boli buď vyzdvihnuté, alebo poklesli. Vulkanické erupcie vystupovali po vzniknutých zlomoch. Koncom treťohôr boli ryolitové vyvreliny sprevádzané mohutnými výronmi roztokov kyseliny kremičitej s minerálnym obsahom zlata a striebra, ktoré plnili vzniknuté pukliny a dutiny. Tak vzniklo kremnické rudné ložisko, ktoré sa stalo podnetom ku vzniku baní a tým  i mesta Kremnica. Kremnický rudný revír sa nachádza v katastri obcí Kremnica, Kremnické Bane. Výbežky žíl  zasahujú i do územia obcí Lúčky, Horná Ves, Krahule, Horný a Dolný Turček a Kunešov, avšak na území týchto obcí banské práce prebiehali lenvo forme kutania. Vznik Kremnice a teda aj baní je spojený s výskytom zlata. Produkcia a bohatosť ťažby zaujala i panovníka Karola Róberta z Anjou.