Náučné chodníky
· Náučný chodník Zelená cesta;
· Náučný chodník Po stopách baníckej činnosti Kremnica- Kremnické Bane
o Náučný chodník Po stopách baníckej činnosti Kremnica- Kremnické Bane I.;
o Náučný chodník Po stopách baníckej činnosti Kremnica- Kremnické Bane II.;
o Náučný chodník Po stopách baníckej činnosti Kremnica- Kremnické Bane III..
Náučný chodník Zelená cesta
Popis náučného chodníka:
Tento náučný chodník sa nachádza v Banskobystrickom kraji neďaleko mesta Kremnica. Vznikol roku 1990 a jeho obnova prebehla roku 2009 na žiadosť mesta Kremnica a mestských lesov Kremnica, s.r.o..
Trasa chodníka zasahuje aj do niekoľkých chránených území, akými sú PR Kremnický štós, PR Bujačia lúka a Vejmutovský porast, ktorého územie sa označovalo ako chránený areál. Samotný náučný chodník je tvorený dvoma okruhmi. Malý okruh končí pri Vajanke a veľký okruh pokračuje smerom na Kremnický štós. Chodník je udržiavaný a je vo veľmi dobrom stave. Všetky informačné tabule a panely sú po rekonštrukcii a samotný náučný chodník je veľmi dobre značený. Pre návštevníkov je k dispozícií aj textový sprievodca.
|
Jednotlivé zastávky náučného chodníka Zelená cesta:
1. Prvou zastávkou je Vejmutovský porast, ktorý svojím vekom 90- 10 rokov patrí medzi najstaršie porasty na Slovensku.
2. Druhou zastávkou je Prírodná rezervácia Bujačia lúka, kde majú turisti možnosť obdivovať krásy šafránu Heuffelovho.
3. Prvý grantík- na tejto zastávke je turistom k dispozícií ukážka rozmanitosti druhov živočíchov.
4. Druhý grantík- Körmendyho jaskyňa, ktorá vznikla umelo pri ťažbe andezitu.
5. Piatou zastávkou a poslednou v malom okruhu je Vajanka, ktorá predstavuje bohatú históriu lesníctva na Slovensku a v samotnej Kremnici.
6. Dlhší okruh ďalej pokračuje na Alžbetinu skalu, kde sa nachádza pamätná tabuľa z roku 1898 z príležitosti tragickej smrti cisárovnej Alžbety.
7. Prírodná rezervácia Kremnický štós je siedmou zastávkou v náučnom chodníku s výskytom viacerých druhov chránených rastlín a živočíchov.
Poslednou zastávkou je Vyhliadka, kde majú turisti možnosť výhľadu na mesto Kremnica a na okolité vrcholy, ktoré ju obklopujú
Náučný chodník Po stopách baníckej činnosti Kremnica- Kremnické Bane
Kremnica získala mestské práva a privilégia roku 1328 za vlády panovníka Karola Róberta z Anjou. Banícka činnosť na tomto mieste sa však predpokladala skôr o čom svedčia nájdene dôkazy, ktoré dokumentujú ťažbu zlata na tomto mieste.
Najpriaznivejšie podmienky ťažby sa predpokladajú v oblasti dnešného Šturca- prepadliska, kde sa poveternostnými a tektonickými podmienkami porušila žilná štruktúra, z ktorej sa uvoľnil minerál zlata (elektrum), čo umožnilo vtedajším obyvateľom začať s ťažbou drahého kovu. Našlo sa teda miesto, kde sa dalo zlato získavať primitívnym spôsobom, akým bolo ryžovanie, ktoré sa aplikovalo v potôčiku na severnom okraji prepadliska. Neskôr sa začali raziť bane a štôlne a išlo sa vždy hlbšie do podzemia. Prvé dôkazy o razení odvodňovacích štôlní, ktoré boli vyrazené v prislúchajúcej hĺbke a nájdení banského dreva v hĺbke 70 m pod povrchom, ktorého vek sa odhaduje na 900- 1000 rokov, sú zapísané v listine z roku 1385, kde sa spomínajú bane Lupser (latinsky- prepadnutie, spadnutie; nemecky- der Sturz).
Baníctvo a jeho história v Kremnici a v Kremnických baniach sa odhaduje na 1000 rokov. Práve náučný chodník Po stopách baníckej činnosti Kremnica- Kremnické Bane, ktorý pozostáva z troch hlavných chodníkov č. 1, č. 2, č. 3 a troch bočných chodníkov č. 1a, č. 1b, č. 3a by mal návštevníkom priblížiť, pripomenúť a ukázať bohatú históriu baníctva v tejto oblasti.
Náučný chodník Po stopách baníckej činnosti Kremnica- Kremnické Bane I.
|
Popis náučného chodníka:
Trasa náučného chodníka začína len niekoľko metrov od autobusovej stanice pri Šachte Ferdinand. Šachta si zachovala podobu z 30. rokov 20. storočia a je hlboká 301 m.. Pokračuje sa na západnom svahu oproti šachte smerom na hrebeň Schultersberg, kde je možné obdivovať množstvo píng rôznych veľkostí. Pokračujeme k vrcholu hrebeňa, odkiaľ je krásny výhľad na časť obce Kremnické Bane. Z vrcholu sa dá zísť východným alebo západným smerom do sedla nad obcou Lúčky, kde cez ihličnatý les pokračujeme na okraj prepadliska, kde po okraji zídeme do údolia pod Jarabicou až k pomníku cisára Františka Lotrinského, ktorý postavili pri príležitosti jeho návštevy roku 1751. Späť ku šachte Ferdinand sa dostaneme po Banskej ceste popri šachte Ludovik.
Súčasťou prvej časti náučného chodníka sú dva bočné okruhy (trasy). Prvým je Náučný chodník č. 1a- odbočka ku šachte Klinger. K šachte Klinger sa dostaneme z hrebeňa Schultersberg východným smerom po strmom svahu až na lesnú cestu, ktorá nás privedie k šachte.
Druhým je Náučný chodník č. 1b- odbočka svahom nad obcou Lúčky. Od pamätníka cisára Františka Lotrinského po náučnom chodníku Ulicou rumunskej armády až po posledný dom na pravej strane, kde začína stúpanie na Kalváriu. Po chodníku serpentínového tvaru sa dostaneme až na samotný vrchol k zrúcaninám kostola sv. Kríža, ktorý bol postavený roku 1734. Pokračujeme smerom na západ po okraj hrebeňa na lesnú cestu do tzv. I. žilného systému. Dĺžka žíl dosahuje niečo okolo 6 km v severo- južnom smere.
Náučný chodník Po stopách baníckej činnosti Kremnica- Kremnické Bane II.
|
Popis náučného chodníka:
Náučný chodník začína pri obytnom dome č. 807/39, pri ktorom prejdeme po asfaltovej ceste ku Klopačke, ktorá slúžila na zvolávanie baníkov do bani (práce) a v minulosti slúžila ako správna budova šachty Mária, z ktorej boli otvorené a dobývané žily ako Schrämer, Schindler a iné. Ďalej postupujeme po náučnom chodníku okolo kaplnky Panny Márie a po 100 m po „kunešovskej ceste“, kde bočíme na sever a po svahu sa dostávame ku pinge Teich. Ide o najväčšiu pingu v kremnickom rudnom revíri. Ďalej na sever na žile Schindler je veľké prepadlisko (dlhé 300 m a hlboké 15 m), prechádzame okolo „skalného okna“ (vzniklo želiezkom a kladivkom ako pozostatok po šachte). Po výstupe na vrchol sa pustíme smerom na východ ku žile Schindler a k potoku, ktorý prejdeme a pokračujeme po jeho ľavej strane smerom k prameňu. Prídeme na lúčinu, za ktorou musíme odbočiť doprava a dostaneme sa pôvodnej osady baníkov Piarg, ktorá v minulosti bola predchodcom dnešnej obce Kremnické Bane. V súčasnosti sa tam nachádzajú iba ruiny pôvodných baníckych domov. Chodník pokračuje po ceste, ktorá nás dovedie k rekreačnej chate, kde sa vydáme opäť na sever. Cez mladý lesný porast sa dostaneme na okraj k veľkej priehlbni, z ktorých jedna z píng predstavuje pozostatok šachty Kribanus. Ťažila sa tu sírniková ruda. Pokračujeme lesnou cestou až k žile Kirchberg. Chodník ďalej pokračuje šikmo hore, kde sa láme smerom na západ až k lesnej ceste. Po nej sa dostaneme na lúku s krásnym pohľadom na Flochovú (najvyšší vrch Kremnických vrchov) a kostolom sv. Jána Krstiteľa. Trasa končí na križovatke ciest Krahule- Kremnica, na ktorú zostúpime po lúkach a poľných cestách.
Náučný chodník Po stopách baníckej činnosti Kremnica- Kremnické Bane III.
|
Popis náučného chodníka:
Trasa sa tiahne po lesnom chodníku od Klopačky smerom ku kaplnke Panny Márie až ku Krížu. V minulosti chodili týmto chodníkom baníci z obce Kunešov za prácou do Kremnice. Popri ceste sa vyskytujú pingy, haldy, ryhy a zavalené štôlne. Od Kríža sa vyberieme lúkami až na vrchol Jarabice, odkiaľ ja prekrásny výhľad na okolie. Trasa vedie ďalej po poľných cestách až ku križovatke na Krahule. Na tejto križovatke je možnosť vybrať sa treťou bočnou trasou, náučným chodníkom č. 3a ku kostolu sv. Jána Krstiteľa (geografický stred Európy) alebo sa vrátiť ku Klopačke, ba až do Kremnice.